O nás · OZ Bezpečný prístav

Bezpečný prístav

Venujeme sa témam osobného bezpečia — s deťmi aj dospelými hľadáme ich vlastné zdroje a možnosti, ako sa cítiť bezpečnejšie.

Sme OZ Bezpečný prístav a venujeme sa témam osobného bezpečia. Na dennej báze pracujeme s deťmi a dospelými a spolu s nimi hľadáme ich vlastné zdroje a možnosti, ako sa cítiť bezpečnejšie. V našom prístave si nájdu miesto deti a dospelí, ktorí chcú lepšie porozumieť téme osobného bezpečia, hľadajú možnosti prevencie, alebo sa stretli s náročnými situáciami.

Naše presvedčenie

Odsudzujeme akékoľvek násilie — násilie nie je zlyhaním napadnutého človeka, ale agresora. Presadzujeme nulovú toleranciu voči ubližovaniu, ponižovaniu a prekračovaniu hraníc druhých. Vedieme k rešpektovaniu ľudí a ich hraníc, venujeme sa ochrane detí, prevencii v sebaobrane, nástrojom do fyzického a slovného konfliktu. Naše združenie je nepolitické, nenáboženské, nie sme zameraní na výkon ani súťaženie.

Nevenujeme sa žiadnemu bojovému umeniu ani súťažiam. Pracujeme s reálnymi situáciami, kde môže nastať alebo už nastalo narušenie osobného bezpečia. Učíme to, čo v reálnych situáciách funguje, a rozoberáme aj to, čo nefunguje — vysvetľujeme mýty v sebaobrane. Sme presvedčení, že:

Máme právo chrániť seba, svoje hranice a svoje bezpečie.

Prevencia je základ

Veľkou súčasťou našej práce je prevencia v sebaobrane pre deti aj dospelých. Naším cieľom je, aby sa človek do kritickej situácie v prvom rade nedostal — a keď sa dostane, aby prioritou bolo osobné bezpečie, odchod do bezpečia, a ak to inak nejde, aby mal nástroje do náročných situácií, či už slovných alebo fyzických.

A či všetky tieto nástroje niekedy použijeme? Asi nikto z nás netuší. Je to ako s kurzom prvej pomoci — chceme ho mať, chceme vedieť, čo robiť, ale všetci dúfame, že nikdy nezažijeme situáciu, v ktorej to budeme potrebovať, a už vôbec nie situáciu, v ktorej budú naši blízki.

A čo vlastne robíme?

Zjednodušene — snažíme sa vytvárať bezpečný priestor pre všetkých, aby sa mohol každý rozvíjať smerom, ktorý potrebuje. Keď sa niekoho spýtate, čo je to bezpečie, slová by sa hľadali ťažšie; ak sa však spýtate na pocit, či sa tu alebo tam cítite bezpečne, budete to vedieť. Potrebujeme vlastne trocha dobrého pocitu, kúsok pocitu kontroly a predvídateľnosti.

Naše aktivity sú postavené na hľadaní vlastných nástrojov a zdrojov, ako zvýšiť pocit osobného bezpečia, ako zidentifikovať krízovú situáciu, čo robiť v menej príjemných situáciách, ako sa vyhnúť tým rizikovým, ako si ustáť bezpečnú i menej bezpečnú situáciu — a samozrejme rozumieť svojim možnostiam, svojim hraniciam a svojim limitom.

Už dobre položená otázka má v sebe odpoveď.

V jednoduchosti je krása

Dlhé roky učíme základné veci v sebaobrane — čo je pozornosť, ako funguje prevencia, ako sa vyhnúť konfliktu alebo ho rýchlo ukončiť. Nie všetko, čo vyzerá dobre na videách, je aj použiteľné. Keď sa dostanete do konfliktu, hraného alebo reálneho, a ste bežný človek, je to také rýchle a prekvapivé, že strácate prehľad, čo sa deje. A rady typu „chyť ho za tento bod na tele a bude to v poriadku“ začínajú byť skôr ilúziou kontroly.

A čo je najdôležitejšie — pracujeme s realitou. Denne dostávame desiatky otázok: čo sa stalo, prečo sa to stalo, čo vieme spraviť inak. A spolu hľadáme riešenia v sebaobrane vzhľadom na výšku, váhu, duševný stav, negatívne skúsenosti, ale aj pozitívne zážitky zastania sa seba — čo fungovalo a čo nie.

Niekto je slovne zdatnejší, iný zase nie. Dlhodobý tlak na to, aby sa niekto zlepšil v komunikácii, spôsobí v krátkodobom horizonte len viac frustrácie a pocitu zlyhania — no na druhej strane možno dobre uteká. Niekto je fyzicky zdatnejší, niekomu príroda nadelila menej kíl, niekomu viac; niekto zahrá akúkoľvek scénku a pre niekoho je to strašne náročné a je ľahšie ho naučiť jednu bezpečnú vetu. Nástroje musia fungovať s rešpektom k zraneniam človeka, hlavne tým dlhodobým, ktoré môžu ovplyvniť chôdzu, pohyb či používanie končatín.

A máme chvíle, kde je veľmi málo sily a človek si sám uvedomí, že v určitej situácii by ťahal za kratší koniec. Je to náročné stráviť — no na druhej strane je to vstupný údaj, informácia, že asi niekde nechcem byť a zariadim si veci inak. Byť v skupine, vyhýbať sa menej bezpečným miestam, sledovať „kontrolky“ vo svojom okolí a hlavne vo vzťahoch.

Pri fyzickom násilí sa u mužov/chlapcov a žien/dievčat často stretávame s odlišnými rizikovými situáciami. Kým pri mužoch môže byť častejším scenárom konflikt s neznámym človekom, pri ženách je významnou témou násilie zo strany človeka, ktorého poznajú a ktorému dôverovali. Z toho vyplýva aj rozdiel v tom, na čo pri sebaobrane kladieme dôraz. Neznamená to, že muži zažívajú len pouličné násilie a ženy domáce — ide o to, aby bola pri učení zohľadnená aj realita rizík, s ktorými sa konkrétny človek môže stretnúť.

Okrem osobného bezpečia, prevencie a pozornosti sem patrí aj spoznanie seba a svojich reakcií, hnevov a strachov, veľmi dôležité poznanie a nastavenie svojich hraníc, aké sú limity fyzickej aj psychickej zdatnosti. Nasleduje veľká téma bezpečných vzťahov, autenticity, rešpektu k telu a priestoru, bezpečného konfliktu a parametrov bezpečného vzťahu. Napríklad: viem povedať bezpečne „nie“; moje hranice sú rešpektované; ticho neznamená súhlas; dotyk len so súhlasom; za konfliktom nasleduje náprava správania; konflikt ide bez urážok a vyhrážok.

V praxi to môžu byť aj otázky ako: Aký pocit vo vás vyvolávajú štrngajúce kľúče v zámku, keď prichádza dotyčná osoba? Kroky po podlahe alebo kľučka na dverách? Myšlienka spoločného víkendu — alebo víkendu osamote? Predstava, že sa vás niekto dotkne… Ľudia zvyknú byť v strese, aká je správna odpoveď. Tá však nie je — je len tá vaša, ktorá možno otvorí nové dvere k tomu, čo zatiaľ nedostalo popis.

Aplikácia v praxi

Ďalšou dôležitou súčasťou našej práce je aplikácia týchto poznatkov do bežného života — v práci, doma, na športe, v kolektívoch. Vyhľadali nás muži aj ženy, ktorí riešia šikanu v práci a majú ďaleko po štyridsiatke; ľudia, ktorí zažili šikanu na rekreačnom športe či dovolenkách; kopec „poznámok zo žartu“. Pýtajú sa nás, ako reagovať na nahnevaných ľudí v obchode alebo na zvýšenú agresivitu v MHD. Niekto zamrzol, niekto nadával, niekto stíchol — či už zo slušnosti alebo iných dôvodov. Niekto si doma stokrát premlel hlavou, či nemal reagovať inak. Prichádzajú k nám otázky, ako riešiť vyhrážky za volantom, susedské prieky presahujúce hranice bežného života. A aj tu niekde začína naša práca.

Aj toto je pre nás sebaobrana — nie naučiť jeden či desať správnych pohybov, ale byť všímavý k vlastným hraniciam, nástrojom a zdrojom, vďaka ktorým sa budeme vedieť o niečo lepšie rozhodnúť vo chvíli, ktorú prinesie život.

Je lepšie byť bojovníkom v záhrade ako záhradníkom v boji.

Kto sú naši klienti?

Pracujeme s rôznorodými ľuďmi — nie je prekážkou ani vek, ani zdravie. Veľa pracujeme s deťmi, ktoré reagujú impulzívnejšie, ťažšie regulujú emócie, potrebujú viac času, priestoru a jasnú komunikáciu. S deťmi, ktoré sa pomalšie zapájajú a radšej pozorujú; s tými, ktoré komunikujú svoje potreby skôr správaním než slovami; aj s tými, ktoré potrebujú podporiť pri nastavovaní hraníc voči druhým aj voči sebe. Alebo sa hľadajú v akejkoľvek fáze života.

Deti prichádzajú z rôznych kútov starostí a bolestí. Máme deti v malých skupinách, vo veľkých, aj na individuálnych hodinách. Skúšame a presúvame ich podľa potrieb. Hľadáme riešenie pre veľmi utiahnuté aj agresívne správanie.

Našou úlohou nie je len byť nápomocní, ale zároveň zabezpečiť bezpečné prostredie pre všetkých naokolo — a teda aj pre nás. Jednou zo zložiek takéhoto prostredia sú hranice: pevné hlavne v správaní sa voči ostatným a priestoru, ale aj voči sebe — a na druhej strane obrovsky voľné na sebarealizáciu.

Deti si u nás môžu vytvárať vlastné hry s vlastnými pravidlami, prezentovať ich iným, hľadať miesta svojej sily a zdrojov, posúvať sa prostredníctvom vlastných výziev. Nech je zajtra o kúsok lepšie alebo zvládnem o kúsok viac. Niektorí sa sústavne obkladajú tréningovými zbraňami, iní donekonečna stavajú domy, ďalší dookola hrajú naháňačky, niektorí stavajú stavby a následne ich búrajú, iní nám nakreslia odkaz. A my lúštime a hľadáme spolu s nimi, čo by mohlo pomôcť.

Prídu častokrát mamy s obavami, že prišli na sebaobranu, lebo „svet je taký“. Aj také, ktoré chcú deťom doplniť sebaobranu popri ďalších krúžkoch. A aj tie, ktoré by niektoré životné situácie nemali nikdy zažiť. A potom aj čerství otcovia, ktorí bojujú s novými strachmi o rodinu a dieťa, aké predtým nezažívali. Majú otázky, čo s tým, ťažko hľadajú spoločenstvá, kde môžu tieto obavy zdieľať — a ruka v ruke s tým idú aj otázky, ako zabezpečiť bezpečie rodiny a blízkych. Mnoho mužov bojuje s neprejaveným a nespracovaným hnevom; v našich bezpečných priestoroch ho môžu bezpečne prejaviť, spoznať a naučiť sa s ním narábať.

A nie — nie sme vhodní pre každého a nie každý je vhodný pre nás. Pracujeme s realitou, s reálnymi situáciami a reálnymi nástrojmi, ktoré musia byť funkčné odo dnes. Prevencia, zdravé vzťahy, zdravé hranice, slušné vyhradenie sa. Ak hľadáte bojové umenia s jasnými pravidlami, súťažami a stupňami, to momentálne nerobíme. Ak však hľadáte spôsob, ako lepšie porozumieť svojmu bezpečiu, tak možno sme práve pre vás.

Rozprávajte s nami

Máme kopec pozitívnych a milých príbehov, kde sa nám podarili zmeny — a takmer vždy tam bola spolupráca s rodičmi. Mnohokrát nám popis rodiča pomohol postaviť sa k dieťaťu inak, či už na tábore alebo na hodine. Nie vždy je pre dieťa komfortné rozprávať v skupine a práve pár slov rodiča nám umožní niečo vymyslieť v skupinovej aktivite. Slovko o šikane a nízkom sebavedomí a podpora pri športovom úkone či sebaobrannej aktivite má zrazu iný význam. Veľmi veľa konzultujeme — s psychológmi, psychiatrami, s učiteľmi, s ľuďmi zo sociálnej sféry, ale aj s odborníkmi v téme osobného bezpečia.

Deti na vekovom rozhraní skupín môžu vyskúšať obe skupiny a vybrať si. Dôležité pre nás je, aby dieťaťu skupina sadla — vekovo aj zameraním, proste aby mu bolo dobre. Opakovane sa nám ukazuje, že dieťa ukáže, čo potrebuje (postaví, nakreslí…). Opakovane k nám prichádzali deti, ktoré si dlhé obdobie hneď na začiatku stavali pevnosti, bunkre a prístrešky, a časom sa samy pridali do hier. Tlak od rodičov, prečo sa dieťa viac nevenuje sebaobrane, zvyčajne nefunguje — bez dosýtenia potrieb je ťažké prejsť na ďalší stupienok. A verte, samy si popýtajú o posun.

Opakovane sa vraciame k téme tréningových zbraní. Je to pre nás úplne bežná súčasť; deti sú zvyknuté, že sú v priestore, vedia, že sa nepoužívajú ako hračky, sme tam prítomní a vedieme ich k zodpovednosti, že ich používanie má jasné pravidlá, hranice a následky. Veľa detí ich spočiatku používa často, aby zvýšili svoje možnosti — a ako silnejú, vidíme v priamom prenose, že už ich chytajú menej a menej, až sa z nich stane jeden z nástrojov, ktorý vedia bezpečne použiť. Prechádzame s nimi rôznymi štádiami: od rozprávania cez strach vôbec do niečoho udrieť až do stavu, že vybrané nástroje už môžu a vedia použiť.

Učíme aj deti vnímať, ako sa cítia v prítomnosti bezpečných aj menej bezpečných ľudí. Takmer každé dieťa si na otázku, s kým by nechcelo byť samo v priestore, na niekoho alebo na nejakú situáciu spomenie. Nepýtame sa na mená — zaujíma nás len pocit. A samozrejme, nasleduje návod, že sa danej situácii môžu vyhnúť, vzdialiť alebo poprosiť o pomoc dospelého.

Mnohokrát sa nás dievčatá na tréningoch pýtajú, prečo sa toto neučí na školách — alebo sa po čase vrátia už v dospelosti a prídu nám povedať, že už rozumejú, o čom sme rozprávali.

Naši inštruktori a certifikácie

Naša snaha venovať sa systémom sebaobrany vznikla po mnohoročných skúsenostiach našich inštruktorov v oblasti bojových umení aj ich použitia v skutočnom svete. Máme inštruktorov, ktorí sú akreditovaní cvičitelia sebaobrany II. triedy a sú oficiálnymi inštruktormi certifikovanými v Blauer Tactical Systems Tonyho Blauera z USA. Spolupracovali sme s Urban Combatives Lee Morrisona a Red Zone Threat Management Jerryho Wetzela. Stretli sme sa aj so základmi ďalších systémov — Crazy Monkey Defense Program, Kapap, Krav Maga — čo nám dalo komplexný pohľad na to, čo skutočne funguje a čo nie.

Marek Polák — hlavný inštruktor Reálnej sebaobrany Košice

Marek Polák

Hlavný inštruktor · CEO OZ Bezpečný prístav
  • Certifikovaný inštruktor sebaobrany II. triedy
  • S.P.E.A.R./PDR Fundamentals Instructor — Blauer Tactical Systems
  • Red Zone Threat Management Instructor (obrana proti nožu, Level 1) — Jerry Wetzel
  • Kurzy: S.P.E.A.R. (Tony Blauer), Urban Combatives (Lee Morrison), TECC, Izraelská bojová streľba
  • Bojovým umeniam a športom sa venuje od roku 1988

Ak hľadáte bezpečný priestor

Nemusíte presne vedieť, čo potrebujete. Nemusíte mať pripravenú správnu otázku ani vedieť, či je pre vás práve naša sebaobrana to, čo hľadáte. Stačí prísť s tým, čo riešite. Spolu sa pozrieme na to, čo sa deje, čo už funguje a kde sú možnosti, ktoré dávajú zmysel práve pre vás alebo vaše dieťa.

Bezpečie pre nás nie je o tom, že sa človek nikdy nebojí, nikdy nezlyhá alebo vždy vie, čo má urobiť. Je aj o tom, že vie požiadať o pomoc, pozná svoje hranice, vníma svoje „kontrolky“ a postupne získava väčšiu istotu v rozhodnutiach, ktoré robí.

Ak hľadáte spôsob, ako lepšie porozumieť svojmu bezpečiu alebo bezpečiu svojho dieťaťa, možno sme práve pre vás.