Bezpečný prístav

Sme OZ Bezpečný prístav a venujeme sa témam osobného bezpečia. Na dennej báze pracujeme s deťmi a dospelými a spolu s nimi hľadáme ich vlastné zdroje a možnosti, ako sa cítiť bezpečnejšie. V našom prístave si nájdu miesto deti a dospelí, ktorí chcú lepšie porozumieť téme osobného bezpečia, hľadajú možnosti prevencie, alebo sa stretli s náročnými situáciami.

Naše presvedčenie

Odsudzujeme akékoľvek násilie — násilie nie je zlyhaním napadnutého človeka, ale agresora. Presadzujeme nulovú toleranciu voči ubližovaniu, ponižovaniu a prekračovaniu hraníc druhých. Vedieme k rešpektovaniu ľudí a ich hraníc, venujeme sa ochrane detí, prevencii v sebaobrane, nástrojom do fyzického a slovného konfliktu. Naše združenie je nepolitické, nenáboženské, nie sme zameraní na výkon ani súťaženie.

Nevenujeme sa žiadnemu bojovému umeniu ani súťažiam. Pracujeme s reálnymi situáciami, kde môže nastať alebo už nastalo narušenie osobného bezpečia. Učíme to, čo v reálnych situáciách funguje, a rozoberáme aj to, čo nefunguje — vysvetľujeme mýty v sebaobrane. Sme presvedčení, že:

Máme právo chrániť seba, svoje hranice a svoje bezpečie.

Prevencia je základ

Veľkou súčasťou našej práce je prevencia v sebaobrane pre deti aj dospelých. Naším cieľom je, aby sa človek do kritickej situácie v prvom rade nedostal — a keď sa dostane, aby prioritou bolo osobné bezpečie, odchod do bezpečia, a ak to inak nejde, aby mal nástroje do náročných situácií, či už slovných alebo fyzických.

A či všetky tieto nástroje niekedy použijeme? Asi nikto z nás netuší. Je to ako s kurzom prvej pomoci — chceme ho mať, chceme vedieť, čo robiť, ale všetci dúfame, že nikdy nezažijeme situáciu, v ktorej to budeme potrebovať, a už vôbec nie situáciu, v ktorej budú naši blízki.

A čo vlastne robíme?

Zjednodušene — snažíme sa vytvárať bezpečný priestor pre všetkých, aby sa mohol každý rozvíjať smerom, ktorý potrebuje. Keď sa niekoho spýtate, čo je to bezpečie, slová by sa hľadali ťažšie; ak sa však spýtate na pocit, či sa tu alebo tam cítite bezpečne, budete to vedieť. Potrebujeme vlastne trocha dobrého pocitu, kúsok pocitu kontroly a predvídateľnosti.

Naše aktivity sú postavené na hľadaní vlastných nástrojov a zdrojov, ako zvýšiť pocit osobného bezpečia, ako zidentifikovať krízovú situáciu, čo robiť v menej príjemných situáciách, ako sa vyhnúť tým rizikovým, ako si ustáť bezpečnú i menej bezpečnú situáciu — a samozrejme rozumieť svojim možnostiam, svojim hraniciam a svojim limitom.

Už dobre položená otázka má v sebe odpoveď.

V jednoduchosti je krása

Dlhé roky učíme základné veci v sebaobrane — čo je pozornosť, ako funguje prevencia, ako sa vyhnúť konfliktu alebo ho rýchlo ukončiť. Nie všetko, čo vyzerá dobre na videách, je aj použiteľné. Keď sa dostanete do konfliktu, hraného alebo reálneho, a ste bežný človek, je to také rýchle a prekvapivé, že strácate prehľad, čo sa deje. A rady typu „chyť ho za tento bod na tele a bude to v poriadku“ začínajú byť skôr ilúziou kontroly.

A čo je najdôležitejšie — pracujeme s realitou. Denne dostávame desiatky otázok: čo sa stalo, prečo sa to stalo, čo vieme spraviť inak. A spolu hľadáme riešenia v sebaobrane vzhľadom na výšku, váhu, duševný stav, negatívne skúsenosti, ale aj pozitívne zážitky zastania sa seba — čo fungovalo a čo nie.

Niekto je slovne zdatnejší, iný zase nie. Dlhodobý tlak na to, aby sa niekto zlepšil v komunikácii, spôsobí v krátkodobom horizonte len viac frustrácie a pocitu zlyhania — no na druhej strane možno dobre uteká. Niekto je fyzicky zdatnejší, niekomu príroda nadelila menej kíl, niekomu viac; niekto zahrá akúkoľvek scénku a pre niekoho je to strašne náročné a je ľahšie ho naučiť jednu bezpečnú vetu. Nástroje musia fungovať s rešpektom k zraneniam človeka, hlavne tým dlhodobým, ktoré môžu ovplyvniť chôdzu, pohyb či používanie končatín.

A máme chvíle, kde je veľmi málo sily a človek si sám uvedomí, že v určitej situácii by ťahal za kratší koniec. Je to náročné stráviť — no na druhej strane je to vstupný údaj, informácia, že asi niekde nechcem byť a zariadim si veci inak. Byť v skupine, vyhýbať sa menej bezpečným miestam, sledovať „kontrolky“ vo svojom okolí a hlavne vo vzťahoch.

Pri fyzickom násilí sa u mužov/chlapcov a žien/dievčat často stretávame s odlišnými rizikovými situáciami. Kým pri mužoch môže byť častejším scenárom konflikt s neznámym človekom, pri ženách je významnou témou násilie zo strany človeka, ktorého poznajú a ktorému dôverovali. Z toho vyplýva aj rozdiel v tom, na čo pri sebaobrane kladieme dôraz. Neznamená to, že muži zažívajú len pouličné násilie a ženy domáce — ide o to, aby bola pri učení zohľadnená aj realita rizík, s ktorými sa konkrétny človek môže stretnúť.

Okrem osobného bezpečia, prevencie a pozornosti sem patrí aj spoznanie seba a svojich reakcií, hnevov a strachov, veľmi dôležité poznanie a nastavenie svojich hraníc, aké sú limity fyzickej aj psychickej zdatnosti. Nasleduje veľká téma bezpečných vzťahov, autenticity, rešpektu k telu a priestoru, bezpečného konfliktu a parametrov bezpečného vzťahu. Napríklad: viem povedať bezpečne „nie“; moje hranice sú rešpektované; ticho neznamená súhlas; dotyk len so súhlasom; za konfliktom nasleduje náprava správania; konflikt ide bez urážok a vyhrážok.

V praxi to môžu byť aj otázky ako: Aký pocit vo vás vyvolávajú štrngajúce kľúče v zámku, keď prichádza dotyčná osoba? Kroky po podlahe alebo kľučka na dverách? Myšlienka spoločného víkendu — alebo víkendu osamote? Predstava, že sa vás niekto dotkne… Ľudia zvyknú byť v strese, aká je správna odpoveď. Tá však nie je — je len tá vaša, ktorá možno otvorí nové dvere k tomu, čo zatiaľ nedostalo popis.

Aplikácia v praxi

Ďalšou dôležitou súčasťou našej práce je aplikácia týchto poznatkov do bežného života — v práci, doma, na športe, v kolektívoch. Vyhľadali nás muži aj ženy, ktorí riešia šikanu v práci a majú ďaleko po štyridsiatke; ľudia, ktorí zažili šikanu na rekreačnom športe či dovolenkách; kopec „poznámok zo žartu“. Pýtajú sa nás, ako reagovať na nahnevaných ľudí v obchode alebo na zvýšenú agresivitu v MHD. Niekto zamrzol, niekto nadával, niekto stíchol — či už zo slušnosti alebo iných dôvodov. Niekto si doma stokrát premlel hlavou, či nemal reagovať inak. Prichádzajú k nám otázky, ako riešiť vyhrážky za volantom, susedské prieky presahujúce hranice bežného života. A aj tu niekde začína naša práca.

Aj toto je pre nás sebaobrana — nie naučiť jeden či desať správnych pohybov, ale byť všímavý k vlastným hraniciam, nástrojom a zdrojom, vďaka ktorým sa budeme vedieť o niečo lepšie rozhodnúť vo chvíli, ktorú prinesie život.

Je lepšie byť bojovníkom v záhrade ako záhradníkom v boji.

Kto sú naši klienti?

Pracujeme s rôznorodými ľuďmi — nie je prekážkou ani vek, ani zdravie. Veľa pracujeme s deťmi, ktoré reagujú impulzívnejšie, ťažšie regulujú emócie, potrebujú viac času, priestoru a jasnú komunikáciu. S deťmi, ktoré sa pomalšie zapájajú a radšej pozorujú; s tými, ktoré komunikujú svoje potreby skôr správaním než slovami; aj s tými, ktoré potrebujú podporiť pri nastavovaní hraníc voči druhým aj voči sebe. Alebo sa hľadajú v akejkoľvek fáze života.

Deti prichádzajú z rôznych kútov starostí a bolestí. Máme deti v malých skupinách, vo veľkých, aj na individuálnych hodinách. Skúšame a presúvame ich podľa potrieb. Hľadáme riešenie pre veľmi utiahnuté aj agresívne správanie.

Našou úlohou nie je len byť nápomocní, ale zároveň zabezpečiť bezpečné prostredie pre všetkých naokolo — a teda aj pre nás. Jednou zo zložiek takéhoto prostredia sú hranice: pevné hlavne v správaní sa voči ostatným a priestoru, ale aj voči sebe — a na druhej strane obrovsky voľné na sebarealizáciu.

Deti si u nás môžu vytvárať vlastné hry s vlastnými pravidlami, prezentovať ich iným, hľadať miesta svojej sily a zdrojov, posúvať sa prostredníctvom vlastných výziev. Nech je zajtra o kúsok lepšie alebo zvládnem o kúsok viac. Niektorí sa sústavne obkladajú tréningovými zbraňami, iní donekonečna stavajú domy, ďalší dookola hrajú naháňačky, niektorí stavajú stavby a následne ich búrajú, iní nám nakreslia odkaz. A my lúštime a hľadáme spolu s nimi, čo by mohlo pomôcť.

Prídu častokrát mamy s obavami, že prišli na sebaobranu, lebo „svet je taký“. Aj také, ktoré chcú deťom doplniť sebaobranu popri ďalších krúžkoch. A aj tie, ktoré by niektoré životné situácie nemali nikdy zažiť. A potom aj čerství otcovia, ktorí bojujú s novými strachmi o rodinu a dieťa, aké predtým nezažívali. Majú otázky, čo s tým, ťažko hľadajú spoločenstvá, kde môžu tieto obavy zdieľať — a ruka v ruke s tým idú aj otázky, ako zabezpečiť bezpečie rodiny a blízkych. Mnoho mužov bojuje s neprejaveným a nespracovaným hnevom; v našich bezpečných priestoroch ho môžu bezpečne prejaviť, spoznať a naučiť sa s ním narábať.

A nie — nie sme vhodní pre každého a nie každý je vhodný pre nás. Pracujeme s realitou, s reálnymi situáciami a reálnymi nástrojmi, ktoré musia byť funkčné odo dnes. Prevencia, zdravé vzťahy, zdravé hranice, slušné vyhradenie sa. Ak hľadáte bojové umenia s jasnými pravidlami, súťažami a stupňami, to momentálne nerobíme. Ak však hľadáte spôsob, ako lepšie porozumieť svojmu bezpečiu, tak možno sme práve pre vás.

Rozprávajte s nami

Máme kopec pozitívnych a milých príbehov, kde sa nám podarili zmeny — a takmer vždy tam bola spolupráca s rodičmi. Mnohokrát nám popis rodiča pomohol postaviť sa k dieťaťu inak, či už na tábore alebo na hodine. Nie vždy je pre dieťa komfortné rozprávať v skupine a práve pár slov rodiča nám umožní niečo vymyslieť v skupinovej aktivite. Slovko o šikane a nízkom sebavedomí a podpora pri športovom úkone či sebaobrannej aktivite má zrazu iný význam. Veľmi veľa konzultujeme — s psychológmi, psychiatrami, s učiteľmi, s ľuďmi zo sociálnej sféry, ale aj s odborníkmi v téme osobného bezpečia.

Deti na vekovom rozhraní skupín môžu vyskúšať obe skupiny a vybrať si. Dôležité pre nás je, aby dieťaťu skupina sadla — vekovo aj zameraním, proste aby mu bolo dobre. Opakovane sa nám ukazuje, že dieťa ukáže, čo potrebuje (postaví, nakreslí…). Opakovane k nám prichádzali deti, ktoré si dlhé obdobie hneď na začiatku stavali pevnosti, bunkre a prístrešky, a časom sa samy pridali do hier. Tlak od rodičov, prečo sa dieťa viac nevenuje sebaobrane, zvyčajne nefunguje — bez dosýtenia potrieb je ťažké prejsť na ďalší stupienok. A verte, samy si popýtajú o posun.

Opakovane sa vraciame k téme tréningových zbraní. Je to pre nás úplne bežná súčasť; deti sú zvyknuté, že sú v priestore, vedia, že sa nepoužívajú ako hračky, sme tam prítomní a vedieme ich k zodpovednosti, že ich používanie má jasné pravidlá, hranice a následky. Veľa detí ich spočiatku používa často, aby zvýšili svoje možnosti — a ako silnejú, vidíme v priamom prenose, že už ich chytajú menej a menej, až sa z nich stane jeden z nástrojov, ktorý vedia bezpečne použiť. Prechádzame s nimi rôznymi štádiami: od rozprávania cez strach vôbec do niečoho udrieť až do stavu, že vybrané nástroje už môžu a vedia použiť.

Učíme aj deti vnímať, ako sa cítia v prítomnosti bezpečných aj menej bezpečných ľudí. Takmer každé dieťa si na otázku, s kým by nechcelo byť samo v priestore, na niekoho alebo na nejakú situáciu spomenie. Nepýtame sa na mená — zaujíma nás len pocit. A samozrejme, nasleduje návod, že sa danej situácii môžu vyhnúť, vzdialiť alebo poprosiť o pomoc dospelého.

Mnohokrát sa nás dievčatá na tréningoch pýtajú, prečo sa toto neučí na školách — alebo sa po čase vrátia už v dospelosti a prídu nám povedať, že už rozumejú, o čom sme rozprávali.

Naši inštruktori a certifikácie

Naša snaha venovať sa systémom sebaobrany vznikla po mnohoročných skúsenostiach našich inštruktorov v oblasti bojových umení aj ich použitia v skutočnom svete. Máme inštruktorov, ktorí sú akreditovaní cvičitelia sebaobrany II. triedy a sú oficiálnymi inštruktormi certifikovanými v Blauer Tactical Systems Tonyho Blauera z USA. Spolupracovali sme s Urban Combatives Lee Morrisona a Red Zone Threat Management Jerryho Wetzela. Stretli sme sa aj so základmi ďalších systémov — Crazy Monkey Defense Program, Kapap, Krav Maga — čo nám dalo komplexný pohľad na to, čo skutočne funguje a čo nie.

Marek Polák

Hlavný inštruktor · CEO OZ Bezpečný prístav

• Certifikovaný inštruktor sebaobrany II. triedy
• S.P.E.A.R./PDR Fundamentals Instructor — Blauer Tactical Systems
• Red Zone Threat Management Instructor (obrana proti nožu, Level 1) — Jerry Wetzel
• Kurzy: S.P.E.A.R. (Tony Blauer), Urban Combatives (Lee Morrison), TECC, Izraelská bojová streľba
• Bojovým umeniam a športom sa venuje od roku 1988